Nová ja

29.12.2016 som mala úraz mozgu. Boli sme na chate na Silvestra aj s deťmi. Moje deti mali : syn 7 rokov a dcéra 3 roky. Izby sme mali na poschodí. V ten večer som spadla z tých schodov, čiže v podstate z prvého poschodia až dole.. Hneď pod schodmi bol radiátor. Na ten som nespadla. Na buchot (vraj bol) pribehli ostatní čo boli s nami. Boli sme štyri rodiny.

Bola som v bezvedomí , prišla po mňa záchranka a zobrali do nemocnice v Brezne. Tam zistili, že mám zlomenú lebku a opúcha mi mozog. Previezli ma do Banskej Bystrice.

Tam mi urobili MR a po výsledku ma hneď previezli na operačku. V papieroch je napísané :

Akútna operácia, dekompresívna kraniektómia I.sin so zavedením ICP snímača1.dx

25.1. indikovaný návrat kostí

Medzitým ešte jedna operácia mozgu.

Po operáciach som nevedela ani chodiť, ani rozprávať. Ale naučila som sa. Bolo to zložité ale keď sa chce a ja som veľmi chcela, dá sa. Hlavne kvôli deťom. ( chápem, že nie vždy sa dá)
Rehabilitácia a logopédia boli moji parťáci, každodenní. Cvičenie pomáha.


25.3.2024 výmena kolenného kĺbu na pravej nohe (úraz z detstva)

8.10.2024 cez slabinu odstránená aneuryzma na slezine.

Mám kavernóm na veľmi zlom mieste v hlave. Trošku sa zmenšil. Chceli to operovať. Ale operáciu som odmietla. Veľmi veľké riziko. Teraz budem mať každých 6 mesiacov kontrolu a vyšetrenie MR-kom.

A bolo toho ozaj veľa.

Hlavne píšem preto, lebo chcem pomôcť ostatným, ktorým sa stalo niečo podobné. Ozaj sa dá veľa spraviť. Nie je to ľahké, ale treba zabojovať. Nikto to nespraví za Vás iba vy. Prácu si neviem dlho nájsť. Nikde ma nechcú zobrať – väčšinou. Dostávam len 419,60 a rodinné prídavky t.j. 120 €. Nič iné. Mam 49 rokov. Ozaj je to ťažké.

A veľmi chcem POĎAKOVAŤ všetkým čo mi pomohli. Veľmi si to vážim.

Moje deti to mali ťažšie. Ale zvládli to. Muselo to byť pre nich zlé, keď som nerozprávala, ani nechodila. Ale potom, keď už bolo lepšie, som sa im to snažila aspoň trochu vynahradiť.

Teraz má syn Samuel 16 rokov a dcéra Sofia 12 rokov. Sú šikovní a som na nich veľmi hrdá.

Aj manžel to mal ťažké a pomohol mi veľmi. Rodičia, Vierka, brat Erik s rodinou, sestra Vaneska s rodinou, brat Miško, moji krstní rodičia.

Aj im veľmi ďakujem.

Ja som skôr veľmi nepísala. Nechcela som o tom hovoriť. Dosť dlho. Ale už s tým nemám problém.

Vrátiť späť sa to nedá. A naučiť žiť sa dá. I keď je to riadna zmena. Ale ide to.

Ak chcete a môžete, prispejte mi 2% z daní. Použijem to na rehabilitáciu a svoj zdravotný stav.

Ďakujem